…Bezhlavo…

v zlomku sekundy pri otváraní dverí naplnil sa zmysel mojej viery… stál si tam ty – taký istý a predsa iný akokeby opitý strachom, či pocitom viny… okolo očí sa rozbiehali vrásky následok prebdených nocí či nenaplnenej lásky a možno ani nie. Pred očami som mala naše lúčenie… A odrazu si bol tu. Na perách poloúsmev v očiach otázka odpoveď […]

Prišiel si a ja som odrazu nevedela, čo urobiť… Objal si ma a ja som urobiť nič nechcela.. Povedal si mi prepáč a ja som pochopila, že je to priveľa… Sklonil si sa ku mne pery priblížujúc k mojim perám a ja som oči privrela.. Dotkli sa, mnou prebehla triaška a moja neláska v tú chvíľu umrela..

Nezastaví ma nič.. nemôže, aj keby chcelo… moje telo sa bráni… a túži len po jednom: aby sme boli zase sami a spolu… no rešpektujúc tvoju vôľu poddávam sa osudu.. možno ma pre mňa pripravené niečo celkom nové a ja zase uverím láske zamatovej… a niekto iný napraví čo si ty skazil.. z tej predstavy ma mrazí… ale znie to tak pútavo opäť […]

ako keby len včera šepkal si mi „ľúbim ťa a navždy…“ dnes, v tom nepríjemnom daždi moju vieru v slová vraždíš… a ja sa topím v omyle a spomínam na chvíle milé i nemilé.. škoda slov.. vtedy si bol so mnou, teraz si s ňou – mne ostali len črepy našich snov…

Bezhlavo sa rútime za láskou netrápiac sa otázkou či tým nespôsobíme bolesť iným.. snažíme sa zbaviť viny i špiny, čo to so sebou prináša.. a nikto z nás osobne neznáša, keď je podvedeným.. len podvádzať nám chutí.. človek je hlúpy.. zabúda na to, že čo dá to dostane.. a až potom hriechy budú zmazané keď o to bude stáť.. keď bude ľúbiť nezištne nie na […]

Bezhlavo milujem až ma to desí… Milujem ťa aj keď tu nie si… Bezhlavo odpúšťam všetky tie bolesti možno zo strachu, že viac sa nezmestí… Bezhlavo žijem bezhlavo prežívam o tom, čo chýba mi potajomky snívam… Bezhlavo píšem na kus papiera… hádam raz budem aj bezhlavo umierať…